Ako sme lyže po hrebeni nosili

posted in: Příspěvky | 0

Chopok, ch.M.R. Štefánika, Ďumbier

21-22.12.2019

Jirka, Peťo, Maja

Leto dávno skončilo, zima sa ešte ani poriadne nezačala, no nás doma už aj celkom dosť svrbeli pásy.  Mňa o to viac, že som si konečne túto sezónu zaostarala vlastné splitboardové vybavenie a nevedela som sa dočkať , kedy ho už vyskúšam.  Lenže čo, keď snehu nikde nieto? Pôvodne sme sa zameriavali na vyššie končiare za druhými humnami  Rakúskymi, ale ani tam to nebolo ideálne. Navyše na víkend aj ďaleko. Rozhodnutie teda padlo na z núdze cnosť a teda výšľap zjazdovkou na Chopok. Lepšie ako doma sedieť a s naším ozvláštnením trasy sme zas čosi aj zažili.

V piatok večer sme sa presunuli do Demänovej, kde sme prespali v penzióne a sobotu mali celú na nasledovné trápenie. Dupali sme po zjazdovke z Bielej púťe zo severu na vrchol Chopku. Zo začiatku pohoda, vyššie začalo duť a pršať, takže sme už skoro navrchu zaliezli do chalupy na obed a pifko. Medzitým sa živly vonku na naše potešenie upokojili a došúchali sme sa hore. Zjazdili sme si to južnou na ľad zmrznutou zjazdovkou na Kosodrevinu.  A tu len začala mordovačka. Po modrej turistickej značke s lyžami na batohu ( iba Peťo to asi do polovice skúšal na pásoch cez šutre) sme postupovali k Štefáničke. V strede trasy sa zotmelo (čelovku som mala len ja, Peťo zabudol, Jirka našiel až na chate v batohu), začalo pršať a v celej tejto nádhere ešte Jirkovi nedržali lyže na batohu. Ako zobliekol rukavicu,  tak ju premočenú nemohol ani obliecť a niesol lyže v ruke. Onedlho zistil, že chata nie je už len kúsok a že ich v tej holej ruke neunesie, takže ich priväzoval opäť na batoh. Podarilo sa ich zopnúť bederákom.  Držali strašne krivo, ale predsa dajako. Človek je so zmrznutými rukami strašne nepoužiteľný. O tom sa pravidelne presviedčam. Premočení sme sa teda plazili kosodrevinou, triaslo ma ako osiku a premrznuté ruky v totálne mokrých rukaviciach pálili ako čert.  Keď ma už načisto prechádzal humor a nastupovalo zúfalstvo,  konečne sa objavila chata. Som si hneď pomyslela, že tak predsa dnes neumrzneme v daždi a pri teplote nad nulou 😀 Na chate kopec ľudí , všetci sušili mokré oblečenie kde sa len dalo.  Radosť z tepla netrvala dlho keď sme si chceli prezliecť mokré handry a zistili, že úplne všetko v batohu je mokré. Ale totálne na žmýkanie. No smola, všetko sme zcedili z vody, dali sušiť po celej chate a čakali sme, kým aspoň niečo uschne.  Strašnú triašku som mala minimálne hodinu ako sme tam tak sedeli síce v relatívnom teple ale v mokrom. Ani lyžicu do úst som nevedela trafiť 😀 Najlepšia bola do toho chatárka, taká babča, že vraj čože nás tak trasie keď je vonku nad nulou.  Po asi 2-3 hodinách sme sa dočkali uschnutia vecí nad krbom a mohli už spokojnejší zaliezť do pelechov.

Nedeľa bola ako z úplne iného príbehu. Ráno po prvotnej hmle azúrko, inverzia, vetrík skoro žiadny. Teda sme sa odvážili naspäť na Chopok po hrebeni. Na Ďumbier sme vyšli na pásoch, vyššie s haršajznami. Samozrejme, že som ich nasadzovala až keď som padala a nevedela som sa postaviť.  A keď sa strepal aj Peťo, tak ho to tiež presvedčilo nasadiť želiezka. Úspešne sme sa doštverali na vrchol, pofotili sme sa navzájom s dvojicou turistov a mazali ďalej. Mačky som mala na botách iba ja, v nich pohodička, no chalani sa šmýkali dole kopcom. Kúsok ďalej sneh zmäkol, ležérne sme pochodovali po hrebeni a vychutnávali si pohľady do dvoch dolín. Asi okolo poludnia sme začuli hučať helikopotvoru, no pre prevaľujúcu hmlu sme nič nevideli. Až doma sme si prečítali, že zachraňovali jedného z dvojice turistov, ktorý spadol z hrebeňa pod Ďumbierom. Utrhol prevej a spolu s ňou letel do žľabu asi 400m. Našťastie prežil bez vážnejších zranení. Sakra, či to len nebol jeden z tých chalanov, ktorých sme stretli na Ďumbieri. Pravda až moc nerozvážne tam hopsali, hoci v nesmekoch. My sme ale pokračovali na vrchol Chopku a po obede na Kamienke (prerobili ju na štýl výkrmovne a taká romantická chajda to kedysi bola) frčali dole zjazdovkou k autu.  

Tento počin v nás opäť zanechal mnoho dojmov, zážitkov, trochu nás snáď i poučil a navnadil na ďalšie dobrodružstvá. Zo skialpinismu som si vyskúšala akurát tak nosenie splitu na batohu, no vôbec to  s odstupom neľutujem ( hoci v sobotu premočení sme prisahali, že na túru pôjdeme už len keď budú hlásiť azúrko). Aspoň sme sa trochu prebehli pred vianočným prežieraním.

MAJA

https://horhod.rajce.idnes.cz/Chopok_a_Dumbier_20-22.12.2019/

https://horhod.rajce.idnes.cz/Chopok_a_Dumbier_20-22.12.2019/