VYSOKÉ TATRY- VOLIA VEŽA
( 4.-6.8.2017 )
Leto v plnom prúde, vonku teplo ako v pekle, treba utiecť do hôr. Kolda prichádza s nápadom vyraziť na tri dni do Tatier. Nakoľko som v horách ešte nelozila, som nadšená. Hľadáme ešte jednu lezeckú dvojku, no bez úspechu. Vyrážame teda ako mini výprava: ja- Maja a Kolda.
V piatok ráno sa vydávame na cestu už za svitania a o ôsmej parkujeme na Štrbskom plese. S 20- kilovými batohmi šľapeme na Žabie plesá. Hmotnosť batohu hodnotím napodiv za znesiteľnú, no s pribúdajúcimi kilometrami a stúpajúcim profilom terénu nepatrne mením názor. Pivko na Popradskom nás však príjemne osviežuje a dovliekli sme sa až k Žabím plesám. Pri menšom z nich nachádzame zopár bivakov. Ešte si aj môžeme vyberať. Časovo sme na tom parádne- je čosi málo popoludní a deň sa rozhodneme zavŕšiť rozlezením sa na Južnom rebre Volej veže /III/. Lezenie je to také relaxačné, no zároveň pekne exponované. Dokonca jednu dĺžku aj ťahám, čo nie je pre mňa s použitím vlastného istenia celkom bežný zážitok. Z posledného štandu sa dostávame choďákom na vrchol. Tešíme sa z výhľadu, pekného počasia, ako aj z vylezenej cesty. Ja špeciálne- z mojej prvej v horách. Na dvakrát zlaňujeme a zvyšok už zliezame dvojkovým terénom k nástupu, čo po prelomení prvotnej nedôvery predsa len ide a nikam sa nekotúľam ako som si spočiatku myslela. Ďaľšia nová skúsenosť. Prvý deň teda prekonal očakávania, dokonca aj noc je parádne teplá a bez búrky. Šťastie pre človiečika ktorého vidíme za tmy zlaňovať s čelovkou zo štítu.
V sobotu sa prebúdzame do krásneho jasného rána a mierime opäť k Volovke. Dnešným plánom sa stáva prelez Štáflovky /V/. Chalani, ktorých sme stretli aj včera, sú už vylezení pred nami na prvom štande. Zároveň sa na nástupe chystá ďalšia dvojka- chalan s babou, ktorej v rýchlosti vysvetľuje lezecké povely. Vystrojíme sa teda aj my a sadneme si do “čakárne“. Zatiaľ si vychutnávame výhľady a onedlho naliezame. Prvé dve dĺžky trochu potrápia, hlavne traverzík od prvého štandu a hneď na to výšvih cez previsík. Neskôr sa už lezie ľahšie a po pripojení sa na Južné rebro sa ujímám vedenia. So zakladaním však musím získať ešte trochu praxe a aby som to nemala také ľahké odovzdávam Koldovi v poslednej dĺžke friendy a ponecháva mi len čoky, abalaky a slučky. Pripravil si tak pre seba zdĺhavé čakanie na štande. Ešteže sa mi okrem pár nepodarkov podarilo aj pár “tutáčov“. Objavila som dokonca aj frienda v špáre, no založeného už asi nafurt. Po dolezení zlaňujeme tentokrát aj ten dvojkový terén a myslím, že hoci to nebolo také dobrodružné, bolo to rýchlejšie ako zliezanie.
Rozmýšľame, čo s načatým dňom. Mali sme v pláne ešte Häberleina na Žabom koňovi, lenže čas nás nepustí a nástup nepoznáme. Koldu láka ešte Stanislawského cesta /V/ teda aspoň jej prvé dve dĺžky. Vybehne prvý úsek za III-, takmer bez istenia. Vyšupnem sa za ním. Nalieza ďalej do úsekov IV-, V-, IV a ejha! Ani tu sa nedá dobre zakladať. Oblieva ho, ako to sám nazval, “mŕtvolný pot“. Dráma sa stupňuje, začína lepiť aj mne na štande. Ešteže aspoň tu sú borháky. Druhý štand sa zdá v tomto teréne v nedohľadne, no predsa po pár napätých momentoch kričí : “ K****, P*** štand! “ 😀 Odľahlo obom. Na druhom sa mi lezie v pohodičke, hoci prechádzka to fakt nie je. Zdá sa nám to trochu ťažšie ako naznačuje oficiálne hodnotenie. Možno sa ani nemusíme čudovať keď cesta je z r. 1931. Užívam si zaujímavé kroky, komínovú pasáž, ako aj expozíciu. Ďalej pokračovať už nestíhame a aj adrenalínu bolo už snáď dosť, takže zlaňujeme.
Pred návratom do bivaku sa ešte prejdeme cez sedielko a hľadáme prístupovú cestu na Koňa pre prípad ďalšieho výletu. Nie je nám to úplne jasné, no tými výhľadmi by som sa mohla kochať snáď aj hodinu.
Lezecká časť výletu týmto končí. V nedeľu hlásia od obeda dážď, čiže sa vybereme aspoň na Rysy. Tesne pod chatou stretávame chatára Viktora dokončujúceho si svoju vynášku. Na vrchole žasneme nad výhľadom na všetky strany a na Žabom koňovi spozorujeme lezeckú dvojku zo včerajšej Volej veže. Trochu (teda aj dosť) im závidím, no chalani sú borci a my by sme to do obeda sotva boli stihli. Po návrate k bivaku a poslednom ľadovom kúpeli v plese sa vydávame na zostup.
Na Štrbskom plese sa odmeníme chutným obedom a pivom (Kolda ako šofér nealko, ja parádne rezané). Frčíme domov a cestou sa spúšťa ten sľubovaný dážď.
Maja 
P.S. Nějaké další fotky jsou na http://horhod.rajce.idnes.cz/Vysoke_Tatry_-_Volovka_2017/