Ötscher: Alebo ako nám loker dobrodružstvo zrušil

posted in: Příspěvky | 0

28-29.7.2018

Tentokrát sa podelím o zážitky z výletu, ktorý neprebehol tak celkom podľa plánu. Výlet to síce nebol lezecký, no zato mal byť trochu dobrodružný. Kolda si povedal, že by rád niečo aj pochodil a poobzeral. Zaujal ho kopec Ötscher (1893mnm). Predhodil nám teda návrh okruhu zahŕňajúceho prvý deň výstup na vrchol dobrodružnou trasou bez použitia značených chodníkov, prenocovanie pri lanovke pod vrcholom Kleiner Ötscheru a návrat dolu romantickým kaňonovitým údolím Ötscherbachu. Prihlásili sme sa traja dobrodruhovia. Ja, Vlasta a Vašek. Akurát Vašek sa až tak s tou akčnosťou nestotožňoval. Navrhoval klasický výstup po turistickej značke. Bol však prehlasovaný a začali sme výstup cestou- necestou. Najskôr sme sa motali lesnými cestičkami, často skôr zvieracími a húfne striasali zo seba kliešťov ( iba mňa moc nemuseli ) a asi po hodinke začalo to „pravé“ dobrodrúúžo.

pár sekúnd pred

Mali sme na výber postupovať lesom, alebo korytom vyschnutého potoka. Rozhodli sme sa pre potok. Chôdza po kameňoch sľubovala rýchlejší postup. No problémy na seba nenechali dlho čakať. Kolda s Vaškom sa snažili preliezť akýsi šutrovitý schod, v tečúcom stave snáď vodopádik. Sotva naliezli, Vašek začal zhadzovať takmer všetko čo mu prišlo pod ruku.  Samé lokre. Hopsali si to korýtkom pár metrov povedľa mňa, zatiaľ čo som čakala v zákryte. Kričím naňho, či to nejde opatrnejšie, na čo dostávam odpoveď, že veď uvidím keď tam budem. To som už nestihla. Spolu s poriadnym lokrom sa rúti dolu aj Vašek. Pred sebou obtúláva balvan veľkosti zhruba tak dvoch hláv. Pregúľa sa cez neho a Vašek končí svoju divokú jazdu pri mne na plošinke. Prvý pohľad  je veru nepekný. Po tvári mu steká krv. No vidím, že stojí, hýbe všetkým, hlava v poriadku. Zisťujem, že ho balvan našťastie len šuchol, zanechajúc tržnú ranu na nose a pádom si spôsobil množstvo škrabancov  po tvári a tele. Vyliepali sme sa z koryta teda na breh, v tieni lesa sme krvácanie zastavili a ranu stiahli mašličkami. Vyzeral síce akoby sa pobil s mackom, mierne v šoku, trochu sa motal, ale inak fajn. Zrovna sa muselo stať niečo jemu, ktorý s touto trasou nesúhlasil. Týmto ho prešla aj posledná chuť na skúmanie neznámeho a zradného terénu. Rozhodnutie o ďaľšom postupe bolo na zranenom. Pôvodne zamýšľanej výprave bol teda koniec, hoci sme si z neho tak trochu uťahovali, že tú nehodu snáď privolal.

20180728_112242

Náhradný plán bol síce už menej akčný, no zato celkom príjemný. Prešli sme sa údolím potoka Ötscherbach a samozrejme asi dva krát sa v ňom i vykúpali. Hotové wellness, whirpool, vodopádiky ba dokonca aj bazén s protiprúdom 😛 Preskúmali sme aj vodou zaplavenú  jaskyňu. Nakoniec sme došli k vodopádu Mirafall, ktorý bol síce vysoký, ale stekajúca voda len tak mierne ovlažovala skalu. Počas túry sme míňali turistov, ktorí neskrývali zdesenie a údiv pri pohľade na nášho zraneného 😀 Celkom sme z nich mali aj srandu časom. Ako sme sa vracali nazad, natrafili sme na zatvorený bufet, kde chalani podopíjali takmer všetko čo ostalo na stoloch po turistoch. Ach jaaaaj .

20180728_122326

V nedeľu bolo v pláne výjsť teda konečne na ten Ötscher. No radšej po turistickom chodníku. Lenže nie z Erlaufboden, kde sme spali, ale z Ranecku na druhej strane. Koldovi sa nechcelo obchádzať autom celý kopec a všimol si otvorenú závoru. Ale malo to háčik. Po tom, ako sme sa hrkali zhruba štyri kilometre po lesných cestičkách v zákaze, došli sme na veeeľké prekvapenie…. k druhej závore. Po chvíľkovom hromžení sme skúsili ešte jeden východ, ale natrafili sme na turistov od ktorých sme sa dozvedeli, že aj táto závora je zatvorená.  Skratka sa teda absolútne nevyplatila, ako to už bežne so skratkami býva 😀 Drkotali sme sa nazad dúfajúc, že auto lesníka ktoré sme videli zaparkované cestou ostane tam kde je, nezatvoria nám aj tú jedinú závoru ( to by sme boli v pasti ), lesníka nestretneme a vyhneme sa snáď aj pokute. Podarilo sa. No čas pokročil a usúdili sme, že ten kopec nás tam snáď ani nechce, alebo že sme akýsi mantáci a vymysleli radšej opäť náhradný plán.

prieskum

Odparkovali sme v Annabergu a vydali sa na chatu Annaberghaus pod Tirolerkogel. Kolda skúšal zase skratku, ale Vlastíkovi sa nepáčili tie kliešte, ktoré ho evidentne milovali a Vašek už len pri slove skratka strácal slová 😀 Ja som bola zmierená už s hocčím 😀 Ďalej ale klasicky po červenej. Na chate sme si pochutnali na obede a pivku. Ten obed vyvolal v mužskej časti výpravy skôr ešte väčší hlad, takže asi za pol hoďku pochodu nasledovala obedná pauza č.2. Ja som to s obedom vyhrala, aj keď som z lístka nie úplne pochopila, čo to vlastne dostanem :D, ale bola som najedená a hodila šlofíka opekajúc sa na slniečku. Pokračovali sme hrebeňom, míňali stáda pasúcich sa kravičiek a sem-tam aj býčkov, ktorým bolo najlepšie ako inak priamo na chodníku. Tak pre mňa trochu toho adrenalínu zase- na pobavenie ostatných. Zábava bola aj keď začal Vašek fotiť jednu takú Milku zblízka. Vlasta zastal a pozoroval, že vraj  toto bude isto stáť za to. Ale na takého dobitého nešťastníka ani to zviera nechcelo útočiť. No pritom ako cúval, sa mu podarilo stúpiť na čerstvú kravskú mínu 😀 Predsa len bolo to divadlo 😀 Po ukončení túry zas kúpačka na schladenie a kým Kolda stopoval nazad k autu, my traja sme spokojne pili pivko kdesi na teraske podniku v mestečku Türnitz . Čašník nás hneď odhadol, že nám ani menu netreba nosiť. Klasika. Ale tak výlet fajný, lepšie ako doma sedieť. V horách bolo aspoň znesiteľne, aj keď furt teplo. A vyskúšala som nové nástupové botky s výsledkom: paráda. Tak nabudúce snáď aj niečo z lezenia a hlavne bez úrazov.

FOTO: https://horhod.rajce.idnes.cz/Udolie_Otscherbachu%2C_Annaberghaus%2C_Tirolerkogel/

20180729_123808

Maja